Štátny archív v Bytči
Štátny archív v Bytči vznikol na základe vládneho nariadenia č.29/1954 Zb. o archívnictve. Svoju činnosť však začal až 2. mája 1955 ako právny nástupca Krajského archívu v Bytči. Archív mal územnú kompetenciu vtedajšieho Žilinského kraja. Teritórium /stredné Považie, Kysuce, Rajecká dolina Orava, Liptov a Turiec/ bohaté na historické udalosti dalo základ hodnotnej pramennej báze archívu.
V súčasnosti archív spravuje 616 fondov a zbierok, čo predstavuje viac ako 6100 bežných metrov archívneho materiálu. Najstaršia písomnosť pochádza z roku 1263 /Rod Záborský/. Medzi najrozsiahlejšie a najcennejšie patria fondy historických stolíc a neskorších žúp Trenčianskej /1491 - 1931/, Turčianskej /1486 - 1922, Oravskej /1582 - 1922/ a Liptovskej /1391 - 1922/, štyri fondy verejnosprávnych výborov týchto žúp /1876-1918/ a fondy 22 slúžnovských úradov /1849-1922/ z ich teritória. Novšie verejnosprávne inštitúcie reprezentujú fondy Podtatranskej a Považskej župy /1923 - 1926/ a písomnosti župy Tatranskej a Trenčianskej z rokov 1940 - 1945. Do tejto skupiny patria aj písomnosti krajských úradov z rokov 1949 - 1960, najmä materiál Krajského národného výboru v Žiline. Z justičnej správy sú významné pomerne ucelené zachované fondy súdov tzv. Bachovej éry, ako i písomnosti Krajských súdov v Ružomberku a v Trenčíne /1871 - 1949/. Spisy retribučných ľudových súdov z územia bývalého Žilinského kraja sú z rokov 1945 - 1948. Mladšie obdobie justičnej správy je zastúpené fondami Krajský súd v Žiline, Krajská prokuratúra v Žiline z rokov 1949 - 1960 a pod. Veľmi hodnotnou a na pramene bohatou je skupina, ktorú tvoria archívy 12 feudálnych panstiev a 81 rodových archívov. Cirkevné archívy reprezentujú predovšetkým písomnosti františkánskych kláštorov v Pruskom /1607 - 1950/ a v Žiline /1701 - 1945/ a zbierka cirkevných matrík /1628 - 1955/. Zvláštny význam majú fondy úradov pre správu štátnych a neštátnych lesov. Najcennejší je fond Riaditeľstvo štátnych lesov v Liptovskom Hrádku, ktoré pôsobilo v rokoch 1851 - 1944. V archíve sú uložené aj pozoruhodné písomnosti Liptovskej sekcie Uhorského karpatského spolku v Liptovskom Mikuláši /1884 - 1918/, Komitétu utečencov hornej Oravy a Spiša /1944 - 1948/, družstva Demänovských jaskýň v Liptovskom Mikuláši /1922 - 1954/ a iné. Obsahovo zaujímavá je aj zbierka listín /1294 - 1848/. Najnovšia skupina fondov sa vytvára v súčasnosti zo súborov fondov hospodárskych organizácii, ktoré ukončili svoju činnosť v procese transformácie ekonomiky hospodárstva po roku 1989. V posledných rokoch sa obohatila aj skupina osobných fondov a rodinných archívov.
V súčasnosti medzi hlavné úlohy archívu patrí preberanie, odborné sprístupňovanie a ochrana archívnych dokumentov, Pre vytváranie budúcich ucelených archívnych fondov je nevyhnutná aj činnosť archivárov na úseku predarchívnej starostlivosti. Okrem toho venujeme veľkú pozornosť správnej agende /výpisy, odpisy, informácie, potvrdenia doby zamestnania, vyhľadávanie archívneho materiálu pre majetkovoprávne a dedičské účely a pod./ Vyhotovujeme tiež genealogické rešerše pre našich i zahraničných žiadateľov.
Bádateľňu archívu navštívia ročne stovky domácich i zahraničných záujemcov, ktorí môžu okrem iného využívať odbornú knižnicu archívu a služby fotolaboratória.