Z histórie štátneho archívu

Novodobá história archívnictva v Liptove sa začala písať po roku 1960 a súvisela s novým územnosprávnym členením a vznikom tzv. „veľkých okresov“. Archív mal územnú kompetenciu vtedajších okresov Liptovský Hrádok, Liptovský Mikuláš a Ružomberok - zbernú oblasť s bohatou národnou a kultúrnou tradíciou. Vtedajší Okresný archív v Liptovskom Mikuláši bol odborným zariadením Okresného národného výboru v Liptovskom Mikuláši. Spolu s vytvorením Okresného archívu v Liptovskom Mikuláši a jeho kompetenciou pre celý okres Liptovský Mikuláš, vznikol až do súčasnosti trvajúci problém s vhodnými priestormi pre umiestnenie tejto inštitúcie. V roku 1960 bol okresný archív umiestnený v sídelnej budove okresného národného výboru. V lete roku 1961 sa viaceré odbory okresného národného výboru premiestnili mimo centrálnej budovy a v rámci tejto výmeny bol Okresný archív v Liptovskom Mikuláši umiestnený v historickom objekte bývalého jezuitského kláštora na Školskej ulici č. 4, ktorého správcom je dnes Slovenské múzeum ochrany prírody a jaskyniarstva v Liptovskom Mikuláši. Do týchto priestorov sa postupne presťahovali aj písomnosti zo zrušených okresných archívov z Ružomberka a Liptovského Hrádku. Okresný archív v Liptovskom Hrádku bol zrušený v roku 1960, spisy boli presťahované do Liptovského Mikuláša a vedúci Okresného archívu v Liptovskom Hrádku Ján Gašpar Herich ostal pracovať v novoutvorenom archíve v Liptovskom Mikuláši až do roku 1970. Okresný archív v Ružomberku pracoval ako pobočka Okresného archívu v Liptovskom Mikuláši v rokoch 1960-1962. V roku 1962 bol pričlenený k Okresnému archívu v Liptovskom Mikuláši a jeho vedúci Pavol Virág sa zaradil medzi pracovníkov archívu v Liptovskom Mikuláši, kde pracoval až do roku 1971. V Okresnom archíve v Liptovskom Mikuláši pracoval v rokoch 1952-1960 aj Anton Groma. PhDr.

Emil Kufčák bol od roku 1955 vedúcim a neskôr riaditeľom Okresného archívu v Liptovskom Mikuláši. Ostal ním aj po územnej reorganizácii v roku 1960 až do roku 1990, keď odišiel na starobný dôchodok. Za jeho pôsobenia dosiahol archív významné úspechy na úseku preberania, sprístupňovania a využívania archívnych dokumentov. Svoje vedomosti využíval v rozsiahlej publikačnej činnosti. V roku 1979 mu minister vnútra za jeho prácu v archívnictve udelil Križkovu medailu. Pod jeho vedením sa v archíve vystriedalo niekoľko pracovníkov: Oľga Kristová v rokoch 1963-1969, Marta Hanuliaková v rokoch 1962-1974, Anna Koreňová v rokoch 1967-1977, Blanka Kormanová v roku 1984, Marta Klepáčová v rokoch 1973-1974, Viera Krajčiová v rokoch 1970-1973, Eva Červeňová v rokoch 1982-1983, Etela Czocherová v rokoch 1974-1994, Mgr. Peter Dvorský v rokoch 1978-1999, Marta Zlejšia od roku 1971-2004 a Ľubica Šuvadová od roku 1974 pracuje až do súčasnosti. Výsledky práce kolektívu Štátneho okresného archívu v Liptovskom Mikuláši dokumentujú vyhotovené inventáre, katalógy a tematické súpisy. Na prvých sprístupňovacích prácach sa podieľali Pavol Virág, Ján Gašpar Herich, Oľga Kristová a PhDr. Emil Kufčák. 

    V roku 1990 nastúpil do funkcie riaditeľa Štátneho okresného archívu v Liptovskom Mikuláši Mgr. Peter Dvorský, ktorý pracoval v tejto funkcii až do roku 1999. V období jeho pôsobenia sa podarilo získať v roku 1993 jeden depot v budove Mestského úradu v Liptovskom Mikuláši, kde sa sústredili nové prírastky archívnych fondov bývalých národných výborov, pozostalostí a zrušených organizácií. Tento sa však čoskoro zaplnili. Požiadavku na pridelenie voľných priestorov a na rozšírenie kapacity sa niekoľkokrát uplatňovali, avšak zatiaľ bezvýsledne. V roku 1993 bola riešená havarijná situácia v archívnych priestoroch, pretože prenajímateľ narušil ich statiku. V tejto súvislosti bolo nutné rýchlo presťahovať a doslova naskladať písomnosti bývalých troch okresných súdov v Liptovskom Mikuláši, Liptovskom Hrádku a Ružomberku, a písomnosti národných výborov a spoločenských organizácií do úzkych chodieb hlavného depotu. Prístup k archívnym fondom bol veľmi obtiažny, avšak zvýšený nápor správnej agendy bol zvládnutý v plnej neobmedzenej prevádzke. Vybudovanie priečok, zmenšenie archívneho depotu, vybudovanie novej podlahy, maľovanie a nasťahovanie do novovytovreného priestoru stál nemalú námahu. Prenajímateľ však z prenajatých priestorov odobral jednu miestnosť.

    Zlé priestorové podmienky, nezdravé pracovné prostredie, ťažká manuálna práca s archívnymi dokumentami, neúcta a podceňovanie archivárskej práce, nižšie mzdy viedli (na škodu pracoviska) k častým personálnym zmenám a fluktuácii. V rokoch 1990-1999 sa vystriedalo v archíve 10 pracovníkov. Stále zmeny nútili ostatných pracovníkov začínať vždy znovu od elementárnych prác a zabezpečovať chod archívu. V súčasnosti pracuje v archíve 5 pracovníkov, z toho dvaja vysokoškoláci. Tento počet pracovníkov je vzhľadom na rozsah a náročnosť úloh nedostačujúci. Fluktuácia a absencia vykonali svoje. Preto sa do budúcnosti javí potreba zvýšiť tento stav aspoň o jedného alebo dvoch pracovníkov s úplným odborným archívnym vzdelaním. Ministerstvo vnútra SR poverilo archív plnením úloh na úseku archívnictva a správy registratúry aj pre územný obvod okresu Ružomberku. Najväčším problémom bol nedostatok skladovacích priestorov, ktoré už vôbec nepostačovali. V priebehu januára až marca roku 2011 sa Štátny archív po 56 rokoch presťahoval do nových priestorov do mestskej časti Liptovského Mikuláša, Palúdzka.