Najstarší písomný záznam o území Liptovského Mikuláša je z roku 1286 v listine kráľa Ladislava IV., ktorý povyšuje do šľachtického stavu Mikuláša a Ondreja, synov Serafína a potvrdzuje im vlastníctvo mikulášskeho, svätopeterského a ondrašoveckého majetku.